RECENZIE

Salón sestier Fontanových (recenzia filmu)

4. dubna 2014 v 15:23 | DominiCa
Dnes znova pridám recenziu-tentoraz na film Salón sestier Fontanových. Mám tento film rada, už asi od leta ma začali zaujímať biografie, aj knihy, aj filmy.

Film sa odohráva a Talianku, väčšinou v prvej polovici minulého storočia. Tri mladé sestry, ktoré pracujú ako krajčírky v dedine v severnom Taliansku u svojej mamy sa rozhodnú, že pôjdu skúsiť šťastie do Ríma. Mama ich najprv nechce pustiť, no ony sa aj tak rozhodnú, že idú. Hoci zozačiatku to tam majú veľmi ťažké, čo im ešte viac skomplikuje vojna, onedlho ich objaví bohatá kňažná, ktorú nadchnú jej modely a dá im "osudovú" zákazku. Sestrám sa začína dariť a otvárajú si vlastný salón...

Môj názor na film: Veľmi príjemne sa to pozerá. Tým, že to je v Taliansku, sa mi to páči ešte viac, lebo Taliansko zbožňujem. Film je rozdelený do dvoch zhruba dvoj až dva a pol hodinových častí, takže sa to dá dobre rozdeliť. Celý príbeh je veľmi zaujímavo znázornený, najmä citová stránka úplne hlavnej postavy-Micol Fontanovej. Odporúčam pozrieť, no nie tomu, kto prednostne pozerá nejaké akčné filmy.

Videli ste tento film?

Princezná Pia (recenzia knihy)

26. února 2014 v 15:52 | DominiCa
Keď som išla zo školy, stal sa mi taký menší trapas. Dnes som si vzala sukňu a keďže nie je ešte tak teplo, dala som si také hrubšie silonky. Keď som sa poobede prezúvala, prackou z čižmy som si vytvorila očko. Tým, že to boli tmavé silonky, bolo to hneď vidno. Sukňou to nezakryjem, čižmou tiež nie a ani kabát nemám taký dlhý. Tak som sa predsa len snažila nejak to vyhrnúť až pod sukňu, no nedalo sa. A potom som našla riešenie, asi v polovici cesty. Vyzliekla som si kabát, aj tak bolo príjemne teplo a prehodila som si ho cez ruku. Tým pádom som to zakryla a vpodstate sa nič nedialo.

Dnes vám tu pridám ešte jednu recenziu. Je ich v poslednom čase trochu veľa, ale nejaké dlhšie články nestíham písať,
musím sa na zajtra "učiť" na informatiku, literatúru a fyziku. Vpodstate už
FYZ a SJL viem, takže iba informatika, ale budeme mať iba 5 hodín, takže sa už teším. Okrem toho o mesiac musí vyjsť nový časopis a mám čo robiť. Ale to už druhýkrát v priebehu (zatiaľ) takého krátkeho článku odbočujem od témy.

Princezná Pia: Povedala by som, že je to kniha možno pre trochu mladšie dievčatá ako som ja, ale čo si budeme hovoriť? Rada to čítam. Možno sa mi to už zdá také jednoduché, keď mám za sebou Kto chytá v žite, čo mi aj učiteľ nemčiny povedal, že je to ťažká literatúra.

V každom prípade sa to číta fakt ľahko, brávam si to so sebou na dovolenky, kde nemusím potom riešiť nejaké závažné problémy postavy, i keď je pravda, že pre Piu to teda závažné problémy sú. Pia je Nemka, ktorá príde do Londýna na trojtýždňový jazykový pobyt a má bývať u bohatej rodiny Cooperovcov. Ale nevyvíja sa to práve tak, ako by si želala. Už v prvý deň sa chce vrátiť domov, no nakoniec spozná kaderníka Peta a princa Alessandra. Nájde tajný denník, v ktorej jeho autorku niekto prenasleduje. A Pii sa prihodí to isté...

Knihu mi odporučila asi pred dvoma rokmi jedna kamarátka. Bez toho, aby som si to prečítala, chvíľu mi trvalo, kým som si na to došetrila a kúpila som si to bez toho, aby som vedela, o čom to je. Ona mi to hovorila, ale potom sa mi to akosi splietlo s inými knihami a dejami a mala som z toho guláš.

Prajem pekné prázdniny tým, ktorí si ich práve užívajú a aj nám(východniarom), ktorých to ešte čaká.

Obsluhoval som anglického kráľa(recenzia filmu)

21. února 2014 v 18:00 | DominiCa
Rozhodla som sa napísať ďalšiu recenziu, tentokrát na film Obsluhoval som anglického kráľa. Možno ste ho videli, možno nie.

Najprv by som začala tým, že film sa natočil v roku 2006 na námet románu od Bohumila Hrabala. Zachytáva obdobie pred vojnou, počas nej a povojnové obdobie. A potom ďalšie roky.


Hlavnou postavou je časník Jan Dítě. Má komplexy pre svoju výšku. Začína s predajom párkov, potom pracuje v hoteloch a

ide stále vyššie a vyššie. Je preňho veľmi dôležité, aby sa dostal do dobrej a bohatej spoločnosti, no keď sa mu to podarí, milionári ho neberú ako jedného z nich a tak dobrovoľne ide do väzenia.
Keď z neho o mnoho rokov vyjde, je sám a so svojím životom sa zmieri.

Môj názor: Film sa mi páčil, mám rada niečo ako je autobiografia a tiež filmy z vojnového obdobia. Tiež si myslím, že nie každému sa to páči. Teda, buď áno alebo nie. Nejaká stredná cesta tu, aspoň ja si myslím, nie je.

Kto chytá v žite(recenzia knihy)

21. února 2014 v 17:02 | DominiCa
Dnes som v škole dočítala knihu Kto chytá v žite. Akurát včera som vám sľúbila nejakú recenziu alebo aspoň môj názor a tak.

Knihu napísal v roku 1951 Jerome David Salinger. Kniha bola od začiatku kontroverzná hlavne pre vulgarizmy, vykreslenú sexualitu a hnevu dospievajúcej mládeže.

Hlavnou postavou je Holden Caulfield. Príbeh rozpráva ako 17-ročný, no dej sa odohral o rok skôr. Je to citlivý introvert. Vyhodili ho už asi z tretej školy, tentoraz z Pencey, lebo prepadal zo štyroch z piatich vybraných predmetov. Stojí na hranici medzi pubertou a dospelosťou. Je to fakt neobyčajný chlapec, iný ako ostatní v jeho veku.

A môj osobný názor? Kniha sa mi čítala veľmi dobre a ľahko. Dlho som nechápala, prečo to tak je, keďže ten obsah nie je nejaký upokojujúci, no keďže skutočne je na konci puberty, možno práve preto sa mi to tak dobre čítalo. Ak čítam knihu, v ktorej je hlavný hrdina dospelý, má úplne iné názory na niektoré veci. Holdenovi som akoby viac rozumela.

Napriek tomu, že mne sa to veľmi páčilo, myslím si, že to kniha, ktorá sa ti buď veľmi páči a ohúri ťa, alebo ti nedá vôbec nič a berieš to ako stratu času.

Ešte zopár informácií:
AutorJerome David Salinger
Pôvodný jazyk: angličtina
Krajina vydania: USA
Nakladateľstvo originálneho vydania: Little, Brown and Company
Dátum 1. vydania originálu: 16. júl 1951
Literárny žáner: psychologický román

Odporúčam prečítať, ale ak sa vám nebude páčiť, nie je to moja vina.

Nedotknuteľní-recenzia filmu

22. ledna 2014 v 17:07 | DominiCa
Tento film som videla presne 30.12.2013. Pôvodne som si myslela, že si ho pozriem, poviem, že je fajn a to bude všetko. Na jednej strane, je to pravda, na strane druhej si myslím, že to bol skvelý film a vždy sa pri spomienke naň musím pousmiať.

Celá podstata filmu je vlastne starostlivosť o cudzieho človeka, aj tak by sa to dalo povedať. Ide o takú nezvyčajnú silu priateľstva. Povedala by som, že je to aj niečo ako znovanájdený zmysel života. Tento film opisuje život bohatého, ale ochrnutého aristokrata Philippa a jeho osobného opatrovníka Drissa. Zaujímavé na tom je, že on ho vôbec neberie ako postihnutého, proste s ním funguje úplne normálne. Bez nejakých formalít. Aj Philipp to cíti a je šťastnejší ako inokedy. Pozerá sa to veľmi dobre, zopárkrát tam ej niečo smutné, sú tam aj vtipné scény, proste si poviete, toto musím vidieť ešte raz. Nedá sa to opísať slovami, a preto je aj tento článok dosť skúpy na slová, no ak by ste niekedy mali možnosť pozrieť si ho, učrite neváhajte. (I keď toto vyzerá ako reklama:D)

Základné informácie o filme:
komédia, dráma, životopisný
Francúzsko, 2011
Hrajú: Francois Cluzet, Omar Sy...

 
 

Reklama