FROM MY LIFE

From my life #7 Všade dobre, doma najlepšie

22. dubna 2014 v 14:49 | DominiCa
Dá sa povedať, že na blogu som po skutočne dlhom čase. Aj mi už blog chýbal. Tak vám len dnes trochu opíšem, ako som sa mala cez prázdniny a podobne. A stali sa aj veci, o ktorých by sa mi ani nesnívalo.

V piatok sme išli na krížovú cestu do Vysokých Tatier. Povedali sme si, že keď to tu je tak blízko, že prečo nie. Bolo to zaujímavé. Túry nemám rada, ani len to, keď idem zo školy po jednom kopci. Teda, po ňom idem deň čo deň a už som si zvykla, ale fakt nemám rada turistiku. Ale vzhľadom na to, že tam boli aj starší ľudia, nešlo sa tak rýchlo a nešlo sa "až" na Hrebienok, len na Peknú vyhliadku. Už neviem presne, ako sa to volalo.

Cez víkend som bola u babky. Ďaleko, až za Bardejovom. V nedeľu sme sa stretli celá rodina, čo mám fakt rada a dúfam, že sa takto budeme stretávať ešte veľmi dlho. Naučila som sa robiť francúzsky vrkoč. Teda dúfam, nie som si istá, či to budem vedieť urobiť aj sama. K narodeninám, ktoré som síce mala už v januári, no s krstnou sme sa odvtedy nestretli, som dostala sukňu. Je to taký typ minisukne, ale nie je typu, že hneď pod zadkom sa končí. Ale čo je na nej najlepšie, má mentolovú farbu. Pravdu povediac, ešte musím do nej kúsok schudnúť. Dokážem si ju obliecť aj zapnúť, no celkovo som v nej taká trošku napučená. Aspoň mám inšpiráciu.

V pondelok sme už boli doma, čo mi prišlo trochu čudné, lebo ešte do pondelka vždy ostávame u babky. Z archívu som si pretočila Harryho Pottera 7, 2. Potom nás tak či tak zavolala teta na "kávu a koláč", no my sme už hneď vedeli, že len káva a koláč to teda nebude. Ona ej už raz taká. Nakoniec sme u nej do seba pučili zvyšky zemiakového šalátu, koláčov, zmrzliny so šľahačkou a ananásom....
Už som si v nedeľu večer aj hovorila, že tentoraz som obstála celkom dobre, že ani raz som nemala taký pocit, že som sa prejedla. No hneď v pondelok som na to (dobrovoľne-nasilu) musela zabudnúť.

A ak by som sa ešte mala vyjadriť k tej veci, o ktorej sa mi nikdy ani nesnívalo, tak to urobím teraz: začala som hrať Minecraft. Ani ja tomu nemôžem uveriť. Vyhýbala som sa tomu, no brat mi ukázal svoj dom (čo dom, svoju vilu) a tak som si povedala, že to skúsim. A chytilo ma to. Rozhodla som sa, že postavím celú dedinu. Už som dnes pri tom strávila dobré dve hodiny.
Okrem toho som si kúpila náušnice a náramok. Som z nich úplne hotová, pridám na blog, no ešte to nemám odfotené.

A už taká posledná vec, začala som obdivovať Celeste Buckingham (a zamilovala som sa do pesničky I was wrong, čo by som tiež o sebe nikdy nepovedala), začala som tiež obdivovať dve moje sesternice, ktoré by boli skvelými módnymi blogerkami.
Mama mi len tak na nákupe kúpila knihu Volanie kukučky, z čoho sa neuveriteľne teším a hneď, ako dokončím mimočítankovú literatúru, vrhnem sa do toho.

Tak to boli v krátkosti moje prázdniny. A vaše?

From my life #6 Tragédia v tercii A

14. dubna 2014 v 15:54 | DominiCa
Možno som dnes začala až tak trochu hyperbolicky, alebo teda prehnane. Presne na 1. apríla k nám do triedy pribudli dvaja noví "žiaci". Luois a Vuitton. Hovoríte si, že to je poriadna blbosť, no títi dvaja nie sú normálni žiaci, ale dve akváriové rybičky. A hneď vám ich predstavím.

Takže, oranžový je Louis a bielo-červený je Vuitton.


Hneď od začiatku nemali u nás až takú dlhú budúcnosť. Akvárium mali príliš malé. Filter sme im nekúpili. Nemali ani len nejakú tapetu, ktorá by zakrývala prostredie okolo a preto chceli niekedy vyskočiť. Vodu mali každý deň špinavú a smradľavú, a ani to, že sme ju tak často menili.

A potom sa to stalo...

Na ôsmy deň som prišla do školy a už pred triedou (nielen) na mňa čakala spolužiačka a oznámila mi, že Louis už nie je medzi nami. Prežral sa. Pravda je, že spolužiak im poobede omylom nasypal až príliš veľa krmiva a ryby vraj necítia, kedy už sú najedené.
Pohreb mal naozaj "nádherný". Bol spláchnutý do záchoda. Ale čo sa dá robiť.
Odteraz už našimi vodami nepláva známa dvojica Louis Vuitton, už len (bezvýznamný) Luois, ktorý sa z toho asi zbláznil.

Je u vás všetko "nažive"(v poriadku)?

From my life #5 O ničom

31. března 2014 v 15:46 | DominiCa
Viem, že už je to druhé From my life a že by sa patrilo pridať aj niečo nové, niečo iné. Napríklad úvahu, možno recenziu. Ale teraz fakt akosi nemám chuť. Alebo teda, chuť by aj bola. Ale chýba nápad. Mám síce niečo v rozpísaných článkoch, no keď to otvorím, pozerám na klávesnicu, akoby som chcela, aby sama vymyslela niečo zmysluplné. Tak dnes asi tak voľnejšie, možno sa mi ešte niekedy večer podarí niečo pridať.

Už ste určite počuli, že máme nového prezidenta. Je to síce veľká vec, ale nemusíte sa báť, že vám tu začnem písať o ňom eseje a o tom, ako som si myslela, že to dopadne a podobne. Už sama mám toho z médií dosť. Len toľko, že až včera som sa dozvedela, že je Popradčan. Mohlo mi to dôjsť aj skôr, keď ho väčšinou ukazovali v Poprade a podobne. Veľmi mi pomohol. A ani o tom nevie. Ani o tom nemá ako vedieť. Ide o to, že v piatok večer sme sa v rodine stavili, ktorý kandidát získa koľko percent. Každý vložil do stávky 1 euro, takže, keďže nás je päť, víťaz získava 5 eur(hoci to jedno, ktoré tam vložil, je jeho, takže iba 4). Ja som dala typ, že Kiska bude mať 58%. Keďže mal 59,38%(?), vyhrala som! :D A som rada, lebo tým, že som v poslednom čase minula peniaze na kadejaké blbosti, dostala som sa na poslednú priečku z našej rodiny v rebríčku, kto má najviac peňazí. Okrem toho, tým, že som si začala aj šetriť, zíde sa mi to. Ale už túto vec nechám tak, fakt už mám prezidentských volieb až po krk.
Inak už len počítam dni do prázdnin. Ak som dobre spočítala, ostáva ich ešte nejakých 91, no keď som odpočítavala víkendy, veľkonočné prázdniny a 1. a 8. mája, hneď to urobilo aj 30dní. Takže sa teším.
Na prvého apríla nemáme nič vymyslené. Bol nápad, že by sme sa prezliekli do pyžama, no už na to každý zabudol, tak neviem, či to urobíme. Ale bolo by to zaujímavé. Čo robíte vy?
Zajtra nám odpadáva 6. hodina, no teraz mi napadlo, že to tiež môže byť druh aprílového žartu. Ale nebude. Učiteľ (dejepisu) ide aj s jedným spolužiakom na krajské kolo v dejepisnej olympiáde, takže predsa len to bude pravda.
Práve počúvam pesničku Somebody that I used to know, ktorá mi vždy akosi zázračne vie zdvyhnúť náladu. A fakt neviem, o čom by som ešte mala písať, takže to už bude všetko, nejdem vás ďalej nudiť.

From my life #4 Crazy days

27. března 2014 v 13:34 | DominiCa
V posledn7ch dňoch je u nás pod Tatrami úplný blázinec. Alebo to tak vnímam len ja? Koniec koncov, väčšina mojich "zážitkov" z posledných dní sa fakt stalo iba mne a nikomu inému.

Začala by som utorkom. Celý deň bol úplne v poriadku, no ako poslednú hodinu sme mali dejepis. Ako posledná látka, ktorú sme prebrali ešte pred jarnými prázdninami, bola Zámienka a príčina 1. svetovej vojny. Mám to v zošite síce rozpísané na tri a pol strany, no aj tak je to veľmi ľahké, a tak som si povedala, že sa naučím, dobrovoľne pôjdem odpovedať a do konca roka sa nemusím báť, že ma učiteľ vyvolá nepripravenú. Takže, keď sa pýtal, kto chce ísť odpovedať dobrovoľne(ak sa nikto neprihlási dobrovoľne, potom sa pýta, kto chce ísť nasilu, potom dobrovoľne nasilu a potom aj tak niekoho nasilu vyvolá), hneď som sa prihlásila.
Tak som teda pri tabuli. Väčšinou, keď niekto začne rýchlo rozprávať, učiteľ ho stopne po dvoch vetách, dá mu otázku z opakovania a následne jednotku do indexu a "Adios". Myslela som si, že to tak bude aj teraz. Po tom, ako som mu povedala všetko, čo som mala napísané na jednej strane mi povedal:"Aj by som ťa stopol, že to vieš, no dobre sa mi ťa počúva." A tak som hovorila ďalej. Keď som už bola na konci a čakala som na otázku z opakovania, povedal, že mi dá "záludnú otázku", čo som sa začala aj trochu báť. A tak sa opýtal:" Na čie meniny sa skončila 1. svetová vojna?" Tak som porozmýšľala, no netrvalo dlho, kým som si dala dokopy to, že 1. sv. vojna sa skončila 11. novembra, a kto vtedy chodí na bielom koni? No predsa Martin. Potom, ako som to povedala, mi učiteľ zatlieskal, zamrmlala niečo v tom zmysle, že to je sila a dal mi dve jednotky. Tomu som nemohla uveriť. A stalo sa ešte niečo. Zrazu chceli ísť všetci odpovedať, no on to vyriešil inak. "Vyberte si papiere" a jednoducho nadiktoval otázky. Ja som, samozrejme, písať nemusela. A keď tak všetci urobili, povedal, že vďaka mojej odpovedi má teraz veľmi dobrú náladu a aby si ostatní odložili papiere, že nič písať nejdú.

Streda bola v poriadku. Až na to, že sme sa skoro zbláznili z písomky z biológie. V triede pred hodinou vládlo niečo viac ako panika. Neviem ešte, ako to dopadlo, no dúfam, že to bude jednotka, i keď to nie je pravdepodobné. Večer som išla nakupovať nejaké topánky, no zrovna také, aké som chcela, nikde nemali. A aj keď mali, tak mi nesedeli. Ale videla som kráne kožené bundy, okrem normálnych mali aj v mentolovej a marhuľovej pastelovej farbe. Tú mentolovú by som fakt chcela.

From my life #3 Jarný detox

10. března 2014 v 16:56 | DominiCa
Najprv by som sa vám chcela ospravedlniť, že som dlho nič nenapísala. Posledné dni som sa rozhodla stráviť, ako vždy, u starých rodičov kúsok za Bardejovom. Väčšinou to zvyknem oznámiť, no tentoraz sa to tak rýchlo zomlelo, pôvodne som mala ísť až v piatok okolo obeda, no vyrazili sme vo štvrtok večer.

A teraz k téme. Vonku je teplejšie, sneh už nikde nie je(pravda, ani túto zimu nikdy nikde nebol), tráva zelenie. Povedala som si, že by sa mi zišiel taký jarný detox. Ja som na takéto veci síce nikdy nebola, ale myslím, že prečistenie organizmu by mi nezaškodilo. Koniec koncov, aj pri chudnutí a ozdravovaní si svojho životného štýlu sa mi to hodí. To, čo som počas uplynulých dní zhodila(nebolo toho veľa, ale aspoň niečo), som u starých rodičov znova nabrala("Nedáš si ešte koláčik?", "Nie si hladná?", "Daj si ešte!").

Mala som na to síce dosť času ešte počas prázdnin, no v slastnom ničnerobení som akosi spohodlnela a dnes sa mi zdalo, akoby som sa do školy vracala po dvoch rokoch. No nejak bolo, nejak bude. Prežijeme.
Ako by to malo fungovať? Už som si od decembra zvykla na to, že nemôžem jesť citrusy a vajíčka a piť mlieko. Teraz by som sa aspoň do tej Veľkej Noci chcela zriecť pečiva. Teda, to až tak veľmi nejde, ale určite to obmedzím tak, ako sa len dá. Tiež by som chcela priškrtiť príjem mäsa, nejesť šunku a také podobné veci. Nasledujú sladkosti, hoci my doma sladkosti a cukríky ani nikdy nemáme, sem-tam si to vynahradíme nejakými "rožtekmi" z lístkového cesta. Bude to ťažké, ale myslím, že to už nejako zvládnem.

Chcela by som, naopak, zvýšiť príjem vody. Doteraz som sa vždy snažím vypiť aspoň 1,5litra čistej vody denne, no to sa mi darí iba tak v lete. V zime a vtedy, keď nie je až tak horúco, vypijem asi tak 0,75 až 1 liter vody. Po každom jedle si dám pohár čistej vody, nebude to nútené, no za deň sa mi nazberá to potrebné množstvo a okrem toho, jedlo sa lepšie trávi.

A posledný bod. Pohyb, pohyb, pohyb. Aj dnes som po škole vzala bicykel a šla sa trochu na cyklistický chodník pobicyklovať. A to dodržiavam každý deň. Ani si neuvedomujem, koľko prejdem, i keď to je väčšinou nejkých desať kilometrov, no aspoň mám čistejšie myšlienky a znova plno nápadov na články. Dnes bolo úplne nádherné počasie, tak ako aj Tatry, a preto vám tu pridám aj jednu fotku, ktorú sa mi podarilo urobiť. Je to síce zlá kvalita, ale myslím, že to stačí. Nie vždy sú také krásne, a aj keď my máme slnečno, Tatry sú úplne zamračené alebo ich nevidno, akoby tam ani neboli.

From my life #2 Staré dobré ("blogovinové") časy

3. března 2014 v 9:37 | DominiCa
Každá blogerka musela nejako začínať. Nikto učený z neba nespadol, to znamená, že aj tie teraz najúspešnejšie blogerky boli niekedy bez návštevnosti, zbierali prvých obdivovateľov a popri tom všetkom sa učili, ako blog vôbec funguje. Aj ja som mala svoj prvý blog, asi pred ôsmimi rokmi(Páni, to je veľa). Ale ten už je dávno zrušený, no napíšem vám o blogu, ktorý som oživovala mojimi článkami a novinkami, avšak nie o mne, presne jeden rok.

Najprv som len rozmýšľala, či mám tento článok písať, no raz som dostala jednu správu. Od Blog.cz. Bola som prekvapená, a tak som to otvorila a čítala, že môj starý blog sa chystá na večné zabudnutie. Teda, ja naň nikdy nezabudnem. Písalo sa tam, že ak ho chcem nechať "nažive", mám sa naň prihlásiť do určitého dátumu, inak ho zrušia. Heslo by som ešte niekde vyhrabala, no čo by som z toho mala? Len by som umelo predlžovala jeho životnosť a aj tak by tak nikto nechodil. Možno ja, spomínať na staré dobré časy. Tak aj vám dám možnosť, aby ste sa naň pozreli:


V čase, keď ešte niekedy dávno chodievali v TV Rebeli, každý deň som letela zo školy, aby som to stihla. Ich pesničky som vedela naspamäť a niekedy som už presne vedela, čo povedia. Ak sa blížila nejaká moja obľúbená časť, nikde ani len mucha nesmela preletieť, ktorá by mi to narušila.

From my life #1 Bad day

24. února 2014 v 16:12 | DominiCa
Včera večer som si hovorila, že pondelok nie je predsa až taký zlý. Priznám sa, že zložením hodín mám pondelok celkom rada: OBN alebo NEJ, FYZ, CHEM, SJL, ANJ, MAT.
A tak som si povedala, ako si hovorím vždy, keď sa "pripravujem" do školy. Občianska náuka nie je až taká zlá, fyziku mám celkom rada, chémiu prežijem, slovenčina je úplne v pohode, angličtinu neznášam, no nejak bolo, nejak bude a matematika je v pohode, aj preto, že to je posledná hodina, hoci ma ešte čaká redakčný krúžok.

A tak som si nahádzala veci do tašky a tie predmety, z ktorých sme mali úlohu som si vzala do kuchyne. Mala som totiž dozerať na koláč, keďže moja mama išla vyzdvihnúť návštevu a v našej rodine už nikto iný nie je schopný otvoriť rúru, poprípade vybrať plech atď.

Medzitým som si dokončila úlohu z FYZ a začala robiť cvičenia z chémie. Musela som ísť vybrať koláč a kým som tak robila, sestra napísala celú úlohu z chémie za mňa. Myslela som si, že to všetko dobre dopadne, aj to, že v nej nebudem mať nijaké chyby. To som ani nemala.
No ale prišla návšteva a ja som kašľala sa učenie. Potom, večer, keď si išli zahrať ping-pong, povedala som, že prídem neskôr a šla som urobiť prezentáciu o Slovensku na ANJ. Poviem vám pravdu, vyzerá to, akoby to robil prváčik. Učiteľka nám totiž presne dala, čo má mať aký názov a presne o čom to má byť. A tým pádom mi zablokovala fantáziu a ja neznášam, keď v takýchto veciach nemám slobodu. Minule som robila prezentáciu o Francúzsku a úplne som sa s tým vyhrala a, nechcem si fandiť, ale páčilo sa mi to.

A tak prišlo ráno. Rýchlo som sa naraňajkovala a obliekla a išla dokončovať to, čo som večer nestihla, ohľadom prezentácie.
Prišla som do školy, spolužiačka mi povedala, že si namiesto OBN zobrala NEJ(keďze sa nám to po týždňoch strieda) a ja som si pomyslela, ako dobre, že ja som nezabudla. No čo čert nechcel, hľadám v taške, občianska nikde. No dobre, išla som sa na začiatku hodiny ospravedlniť, prežila som bez následkov, učiteľka je, našťastie, milá.
A tak som si cez prestávku išla vziať veci na fyziku. Pracovný zošit mám, no malý nie. Aj to som prežila. Ďalej nasledovala chémia, znova ten istý scenár. Pracovný mám no malý nie. Takže mi chýbala periodická tabuľka a nemala som si z čoho zopakovať prípony: -ný, -natý, -itý, -ičitý, -ičný -ečný, -ový, -istý, -ičelý. Ak sa vám môžem pochváliť, aspoň som z písomky dostala 1+, mala som bezchybne, čo ma aj trochu prekvapilo.
Na slovenčine som mala, na tento deň prekvapivo, všetko. Písali sme písomku a fakt neviem, ako by som sa mala ohodnotiť. Ak mi niekto môže poradiť, k akému slovnému druhu by ste zaradili: hore-dole?
Angličtinu sme mali spojenú, takže som, našťastie, nemusela prezentovať ten prepadák. Asi to ešte prerobím. Pozerali sme taký krátky film o Londýne. Už som tam bola, no do úvahy prichádza aj to, že by som ho mohla navštíviť so sesternicou v lete a je tu aj taká možnosť, že by sme tam o rok išli s triedou. No to ešte triedna pozisťuje počas prázdnin a potom nám všetko povie.
Na matematike sme brali Druhé mocniny, zozačiatku to pre mňa bola španielska dedina, no potom ma akosi osvietilo a už tomu rozumiem. A aby som nezabudla, mali sme si doniesť matematicko-fyzikálne tabuľky, no ani tie som nemala. Celkovo si ich donieslo päť ľud, tak to už u nás chodí.

Poobede, keď som čakala na krúžok, znova som videla Sweet Lady Lollipop a to hneď podľa jej zelených topánok a neuveriteľne vysokom podpätku.

Ako som sa vám už stihla pochváliť, chodím na redakčný krúžok, kde vytvárame časopis. Už sme jeden urobili a teraz pracujeme na aprílovom vydaní. Mala som zopár nápadov, ktoré sa uchytili, čo znamená, že mám trochu viac práce, ale žurnalistika ma baví. Naša šéfredaktorka odchádza niekde do Dánska či kam a brúsila som si zuby na jej miesto, no budem musieť počkať do septembra, lebo teraz už máme novú šéfredaktorku.
Okrem toho ma neuveriteľne začala bolieť hlava a bolí ma až doteraz, fakt neviem prečo. Pri odchode som znova videla SLL, ako nastupuje do auta. Myslím, že ma Beetle, ako prvé auto by som aj ja také chcela.

Teraz už mám fakt dobrú náladu. Čerstvý vzduch mi urobil dobre a mám plno nápadov na čláky. Ale za moju dobrú náladu nemôže len vzduch, ale hlavne HUDBA. A preto pridávam jednu pesničku, ako vlasten skoro vždy, ktorá síce nie je veľmi pozitívna, ale má taký istý názov ako môj článok.

No aký ste vy dnes mali deň?
 
 

Reklama