Květen 2014

2. týždeň-ČASOPIS

20. května 2014 v 15:45 | DominiCa |  BLOG
2-týždňu z 8-týždennej výzvy patrí časopis. Do tvorby minulého čísla som sa až tak veľmi nezapojila, preto som si povedala, že tentoraz to už nesmiem tak odfláknuť. Moje úlohy do tohto čísla časopisu sú nakresliť nejakú pakistanskú pamiatku (k rozhovoru s jedným Pakistancom), urobiť tajničku a, ako vždy, napísať úvod. A to, čo sa ešte pritrafí, urobím potom.

Musím sa priznať, že som to nesplnila. Mám iba úvod. Aj to nie celý, pretože ešte čakám, či v ňom nespomeniem niečo z obsahu časopisu. Ale ešte nič som nenakreslila, hoci už dávno mám zoznam pamiatok, ktoré budem kresliť. No a tajničku mám robiť s jednou kamarátkou, viac-menej jej mám len pomáhať, no nemyslím si, že to urobíme. Dnes som si už robila koncept na tajničku a tiež takú "špinavokresbu" jednej pamiatky. Tak to skúsim v najbližších dňoch dobehnúť.

Na tento týždeň ma čakajú jazyky. Tie som začala každý deň precvičovať asi pred týždňom a zatiaľ sa držím. Myslím, že by som si to mohla prehodiť s nakupovaním. Alebo si urobím dva týždne, ktoré sa budú rovnako týkať jazykov aj nakupovania.

Už len jedna krátka správa na záver, ktorá s touto výzvou vôbec nesúvisí. Chcela som to napísať už niekedy vo februári, no nebolo to celkom isté. Ale teraz už je. Ak všetko vyjde tak, ako má, budúci rok niekedy v júni absolvujeme výlet do Londýna. A ja sa už neviem dočkať. :D

1. týždeň-BEH

12. května 2014 v 15:57 | DominiCa |  BLOG
Znova po "milión rokoch" na blogu. Mám pocit, akoby sa toho toľko zmenilo, akoby sa toho toľko stalo. Nikam sa mi nechcelo ísť, nič sa mi nechcelo robiť, no akonáhle som sa prihlásila na blog, vedela som, že už som opäť vo svojom živle.

V prvom rade by som sa vám chcela poďakovať za krásnych 1000 návštev. Pre niekoho to ešte nie je dosť, no mne to zatiaľ stačí. Blogujem si štyri mesiace a nemôžem očakávať návštevnosť ako na štvorročných blogoch.

Dnes by som vám chcela nakrátko priblížiť 1. týždeň z 8-týždňovej výzvy. V tomto týždni som sa mala čo najviac zamerať na beh. Viem, že toto nie je vec, ktorú stačí vykonávať týždeň. Pri behu treba pravidelnosť a vytrvalosť. A tiež trpezlivosť. Nemôžeme čakať, že výsledky sa ukážu po týždni.

Môžem s úsmevom a spokojnosťou skonštatovať, že výzvu som poctivo dodržiavala. Rovno pred domom máme ihrisko so skvelou atletickou dráhou, kam chodím každý deň po škole. Dnes sme mali študijné voľno a behať som šla ráno, keď ešte ihrisko nie je otvorené. Tak som sa teda vybrala na cyklistický chodník za mestom. Nemám to ďaleko a aspoň som sa nadýchala "čerstvejšieho" vzduchu ako na sídlisku.

Bola som tam medzi 9tou a 10tou hodinou ráno, kedy tam nebola živá duša a bolo to super. Väčšinou, keď idem na cyklistický, prechádza sa tam veľa psíčkarov. No tentoraz som bola sama široko-ďaleko a bolo to tak fajn. Zapla som si hudbu, rozcvičila sa a prebehla toľko, koľko bolo v mojich silách.

Pravdupovediac, musím povedať, že akosi mi to v poslednom čase nejde. Keď som bola na dne svojej kondičky, prebehla som 600 metrov a to som aj tak nebola celkom vyčerpná. Teraz prebehnem ani nie 400 a dychčím ako....nič také mi nenapadlo.
Verím však, že to bolo len tým, keď som ešte asi pred týždňom a pol niekedy beh vynechávala. No už pracujem na zlepšení.
Na ďalší, resp. už tento týždeň ma čaká časopis. Ako prvé sa pokúsim urobiť nejaké ilustrácie, aby bolo do konca týždňa viac-menej všetko hotové.



I am...

5. května 2014 v 18:07 | DominiCa |  I AM
Už neraz som chcela napísať niečo ako svoj životopis, no nikdy som na to akosi nemala čas. Tak som si teraz povedala, že to skúsim a vy sa o mne znova niečo dozviete:) Na životopis sa to ani náhodou nebude podobať, no berte to s rezervou, nikdy som nič takéto nepísala.

Narodila som sa 18.1.2000 v Levoči, no celý život bývam v Poprade.
Prvé dva roky povinnej školskej dochádzky som chodila na ZŠ Letnú v Poprade, no tá sa zrušila a od tretieho ročníka na 1. stupni som začala navštevovať Tatranskú Alternatívnu školu (TAŠku), ktorá sídlila v tej istej budove.
Hrala som na flaute a klavíri. Dvakrát som účinkovala v muzikáloch. Vždy v hlavnej role-Popoluška a Šípková Ruženka.
Vo štvrtom ročníku som spolu so školským zborom účinkovala na otvorení diaľnice do Jánoviec.
V piatom ročníku som moderovala prezentáciu celoškolského projektu. Najprv pred jednotlivými triedami, potom pred celou školou a rodičmi a neskôr na videokonferencii pred niektorými inými školami z východného Slovenska, ktoré boli zapojené do projektu Občan (myslím). Vtedy nás poslali na "služobnú cestu" do Bratislavy, kde som to už len rýchlo odprezentovala pred porotou a zástupcami škôl z celého Slovenska v NRSR.
V roku 2011 som prestúpila na Osemročné gymnázium Dominika Tatarku v Poprade.
Momentálne navštevujem terciu.

A teraz by som chcela napísať taký "budúci životopis" resp. ako by som si predstavovala svoj život. Takže nasledovať bude niečo, akoby som to písala už ako dôchodkyňa.

Po vyštudovaní štyroch ročníkov na gymnáziu som prestúpila do tej istej budovy na Bilingválne gymnázium Dominika Tatarku so zameraním na nemecký jazyk. Založila som si tam kapelu, ktorej sa veľmi darilo.
Po zmaturovaní som sa dostala na jedno z prvých dvoch miest najlepších študentov na škole, vďaka čomu som získala štipendium na ktorúkoľvek vysokú školu v Nemecku, ako to už u nás chodí.
Vyštudovala som architektúru v Mníchove a už počas štúdia som spojila skupinku študentov, s ktorými som si po skončení štúdia založila architektonickú firmu v Mníchove. Navrhovali sme významné stavby po celom svete.
Vydala som sa a mala tri deti-dve vlastné a jedno adoptované.
V Bavorsku, Paríži, Londýne, Amsterdame, Verone a iných mestách som postavila sieť luxusných hotelov.
Kúpila som si prázdninový domček v Taliansku v Toskánsku blízko dedinky Cinque Terra. Momentálne v ňom prežíam jeseň života.

Tak teda to by bol taký môj vysnívaný život. Dúfam, že niekedy budem môcť napísať takýto životopis bez pocitu, že to sú len výmysly. Zatiaľ. Ja viem, že sa na svet pozerám cez ružové okuliare. A tie okuliare sú také ružové, že reálny svet ani skoro nevidím. Ale zatiaľ ma to nezabije, keď budem snívať. Pretože ten, kto si dá vysoké ciele, skôr niečo dosiahne ako ten, kto si stále bude hovoriť, že on na to nemá.

8-týždňová výzva

5. května 2014 v 15:25 | DominiCa |  BLOG
Už zopárkrát som začala pokukovať po nejakej výzve. Či už to boli výzvy týkajúce sa postavy, blogu alebo učenia. No dala som sa inšpirovať až od blogerky Júlie, ktorá podobnú 8-týždňovú výzvu do konca šk. roka urobila. Tak vám tu teda napíšem, čo by som chcela robiť.

1. týždeň-BEH
Behať už chodím asi tri týždne, no nikdy to nie je tak, že by som vydržala ísť deň čo deň. Tak v tomto týždni to budem brať ako povinnosť, ako dodržanie výzvy a potom sa do toho snáď dostanem tak, že mi to už pôjde lepšie.

2. týždeň-ČASOPIS
Už o mne viete, že som v redakčnej rade a spolupodieľam sa na výrobe školského časopisu. Akurát pred týždňom sme vydali ďalší, no ten som trochu odflákla. Tentoraz by som sa tomu chcela skutočne venovať a vyhradila som si preto budúci týždeň, že vtedy na tom navjviac popracujem. Nezabije ma predsa, ak niekedy niečo odovzdám načas, no nie?

3. týždeň-JAZYKY
Pred nastúpením na nemecké bilingválne gymnázium mám síce ešte rok, no po nemecky neviem skoro nič. Aj tak síce budeme mať prvý rok iba MAT, SJL, ANJ a potom NEJ, NEJ a ešte raz NEJ. Budú tam síce aj predmety ako TŠV, NAV a podobne, ale to ani netreba rátať. No aj tak si myslím, že by som už mala začať skôr. A "vziať sa do parády" aj čo sa týka angličtiny.

4. týždeň-NAKUPOVANIE
Na tento týždeň sa teším. Viem, že to znie ako blbosť, no potrebovala by som nové veci na leto. Mama hovorila, že niekedy pôjdeme do Prešova alebo niekde inde, lebo u nás v Poprade vraj predávajú "handry". Ja to nevidím až tak zle, no tak, ako v 19.st., názory si môžem nechať pre seba. Ale aj tak by prospela nejaká zmena obchodov, videli by sme aj niečo nové.
5. týždeň-BLOG
Už aj svojmu blogu by som sa potrebovala trochu povenovať. Niekedy ho dosť zanedbávam. Chcela by som si znova objednať design, tentoraz nejaký jarný. Taktiež mám v rukáve najké témy, ktoré by mohli byť celkom zaujímavé, no nemusíte sa bát, že ďalší článok pridám až o 5 týždňov, tie už budem písať od dnes, od zajtra.

6. týždeň-RELAX
Už sa pomaly začnem pripravovať na prázdniny, trochu zrelaxujem. Budem sa snažiť, aby som sa nikam nemusela ponáhľať a tak.

7. týždeň-KOKTAILY
Momentálne mám veľa nápadov a receptov na koktaily, ktoré by som chcela vyskúšať. Teraz na to skutočne nemám veľa času, no potom, keď už bude aj trocu horúco, bolo by to príjemné osvieženie. Taktiež by som chcela robiť muffiny a podobné "blbosti".

8. týždeň-NÁVŠTEVA MESTA
To mi, samozrejme, nebude trvať celý týždeň. Raz pôjdem do mesta, potom na nábrežie <3 a všade, kam chodím málokedy. Budem už mať viac času, menej hodín v škole, žiadne povinnosti a úlohy.

No a koncom tejto výzvy sa začne ďalšia, ktorá bude mať dva mesiace a jedinou povinnosťou je: Užívať si leto naplno. A nielen leto, ale aj život. No keď už budú tie prázdniny, tak nie že sa budem už na začiatku augusta stresovať, že už len mesiac do konca prázdnin.

Bella Italia 2013

2. května 2014 v 15:51 | DominiCa |  MY FAVORITE
Ešte keď bol môj blog v úplných začiatkoch, napísala som článok Bella Italia, kde som si pospomínala na našu "svetovú" dovolenku v Taliansku v roku 2012. Svetovú pre to, lebo sme vtedy navštívili práve také veľké a celosvetovo známe mestá ako Verona, Benátky, Miláno a Florencia. A na konci som sľúbila pokračovanie už o niečo menej svetovej dovolenky. A potom sme ešte boli aj v Ríme, rovno na Silvestra, o čom som už písala. Tak teda idem na to, aby som to "mala za sebou".

Dovolenka 2012 bola skvelá a nastavila latku príliš vysoko, čo bolo pre vlaňajšiu dovolenku ťažké prekonať to. A ani sa nepodarilo, no aj tak musím povedať, že som sa mala úžasne, už len preto, lebo to bolo Taliansko. No tentoraz už sme nechodili po známych mestách, tentoraz sme prešli Bolognu, Chióggiu, Ravennu, ale nechýbalo ani San Maríno, kde sa mi neskutočne páčilo.

Ešte cestou do Talianska sme mali medzizastávku v Grazi, kde sme prespali a ráno si poprezerali mesto. Musím povedať, že Graz ma už po príchode, asi niekedy o polnoci, keď sme už všetci boli unavení a vyčerpaní, hneď ma chytil za srdce. Ráno sme sa skoro od hlavnej stanice dostali až do historického centra a potom k veži.