A to si hovoríme gymnazisti

13. března 2014 v 15:16 | DominiCa |  I THINK
Už dávnejšie som chcela napísať článok na situáciu u nás v škole, no stále som to odkladala. No dnešná nemčina ma podnietila k tomu, aby som to napísala čo najskôr. A tak nebudem chodiť okolo horúcej kaše a hneď začnem.

Všetci viete, že už tretí rok chodím na osemročné gymnázium. Keď som ešte bola v piatom ročníku, myslela som si, že tam to bude klapať ako hodinky. Že do triedy príde učiteľ, každý bude ticho, aby mohol začať vysvetľovať látku. Že na niektorých hodinách budeme mať samoštúdium. Že tam sa s nami nebudú baviť ako s malými deťmi.

Z mojej triedy sme si prihlášku na gymnázium podali dvaja. Ja a spolužiak. Ale prijali iba mňa. Všetci ma brali zrazu tak inak, akoby som skutočne bola lepšia, všetci ma brali s rešpektom. Dokonca aj učitelia niekedy hovorili, že tam to bude prísne, kam pôjdem.

A tak našiel ten čas, kedy som mala prvýkrát ísť na novú školu. Tešila som sa, no mala som trochu také obavy. Zmiešané pocity z novej triedy, z ľudí, ktorých som ešte nikdy v živote nevidela(okrem jedného spolužiaka, ktorý chodil do tej istej školy ako ja, no nie do tej istej triedy), noví učitelia, nová metóda vyučovania. Bola to pre mňa veľká zmena, aj preto, lebo som vpodstate tri roky chodila na súkromnú školu. Zrazu som si sama musela zadovážiť zošity, veci na výtvarnú výchovu a podobne. Bola som skutočne ako rozmatnané decko zo súkromnej školy, ktoré sa o seba nevie postarať. Ale to mi až tak neprekážalo. Rýchlo som spoznala aj spolužiakov, aj učiteľov. Niektorých som prekukla už vtedy, niektorých až neskôr. Všetci sme, samozrejme, učiteľov rešpektovali.



Ale teraz? Učiteľov už poznáme, oni poznajú nás. Vieme, pri kom si môžme dovoliť vyrušovať a pri kom nie. Skutočný rešpekt majú asi iba dve učiteľky, z toho jedna je zároveň zástupkyňa, takže to bude asi tým. Potom sú tu učitelia, ktorí si ten rešpekt dokážu vydobyť na jednu-dve hodiny. A potom tu sú takí, ktorých nepočúvame ani keby sa na hlavu postavili. Ako ste si všimli, všade som použila slovíčko "my," všetci ako kolektív. My ale ani náhodou nie sme kolektív. Ale o tom neskôr. Ja som v škole pre to, aby som sa aj niečo naučila. Keď na niektorých hodinách typu Biológia, Geografia blúdim myšlienkami niekde inde, je to viac-menej preto, že sa už nedokážem donútiť dávať pozor. Ale to mi nevadí, lebo na test sa naučím a to nie sú hodiny s takým zameraním, aký ja potrebujem na vysokoškolské štúdium.

Ale to neznamená, že sa s niekým začnem rozprávať alebo vykrikovať a rušiť tým učiteľa a aj tých, ktorí sa chcú niečo dozvedieť. Pretože v triede máme aj takých, ktorých biológia, geografia a aj dejepis zaujímajú. Ale teraz tu sú všeobecné predmety: slovenský jazyk a matematika. Minimálne tieto dva. Na slovenčine máme vtipnú učiteľku, priateľskú, sympatickú. Tam nie je problém. Je pravda, že niekomu to ide viac, niekomu menej, ale nakoniec nás to predsa len tou nenásilnou formou naučí. Na metematike máme štíhlu a trochu tichšiu učiteľku, ktorú by aj jemný vánok odfúkol. Ja, ako budúca potencionálna architektka, potrebujem aj matematiku, a okrem toho ma to aj baví. Niektoré témy, hlavne rysovanie, mocniny a odmocniny(to berieme teraz) a priama a nepriama úmera, to sú také moje srdcovky. A aj sa to chcem naučiť. Ale tri štvrtiny triedy vyrušuje, baví sa, rozpráva a vykrikuje. Často ma potom začne bolieť hlava a už na nič nemám chuť. Takto sa skutočne nedá pracovať.

Potom máme nekonečne dlhé triednicke hodiny o tom, ako sa máme správať, dokonca už u nás bola aj zástupkyňa riešiť tento problém. Nachvíľu sa každý zamyslel, potom bolo asi týždeň viac-menej ticho a odvtedy zas a znova je každú hodinu hluk.

Je pravda, že ak to niekto vie a už ho nebaví neustále počítať tie isté príklady a počúvať pri tom hlúpe otázky spolužiakov, ktorí sa, mimochodom, pri vysvetľovaní bavili, je to naozaj na nevydržanie. Ale zaujímavé je práve to, že tí, ktorí to vedia, sú ticho a počítajú a tí, ktorým to veľmi dobre nejde, neustále vyrušujú, aj počas vysvetľovania.

A to už mi tiež príde divné. Žiaci akoby strácali vedomosti. Naša škola je ôsme najlepšie gymnázium na Slovensku a najlepšia škola v Prešovskom kraji, čo som fakt rada. Ale to som očakávala aj nejakú úroveň. Myslela som si, že prídem medzi inteligentných a dobre vychovaných ľudí. No veľmi som sa mýlila. Nielenže sa poniektorí nevedia správať, ale nevynikajú ani v predmetoch. Robili sme príjimačky zo slovenčiny a matematiky. Teraz síce preberáme niečo z úplne iného súdka, no nemyslím si, že je normálne, ak niekto nechápe všetky látky, ktoré preberieme od septembra do júna. Je pravda, že mne, napríklad, nešla mierka mapy, čo možno aj budem neskôr potrebovať, tak sa to naučím. Ale všetko ostatné viem. Aspoň zatiaľ.

A ešte čo sa týka prístupu učiteľov k nám. Veľmi sa s nami maznajú. Stále máme nejaké výhody, ustúpenia, plusky a mínusky, čiaročky a neviem čo ešte. Na mojej starej škole to bolo omnoho prísnejšie. Stále nás strašia, že vyššie, na "bilinkách" s nami nebudú zaobchádzať v rukavičkách. Niekedy ma tým už vôbec nevystrašia, niekedy o tom rozmýšľam. A aj ma prepadne strach z neznámeho a podobne. Ale ak by skutočne chceli, aby sme sa potom čo najrýchlejšie aklimatizovali vo vyšších ročníkoch, mali by aj oni zmeniť prístup k nám. Možno sa to niektorým nezdá, ale už nie sme malé detičky, už dokážeme aj niečo zniesť. A myslím si, že by bolo lepšie, keby sa k nám začali správať prísnejšie, možno by sa nám to nepáčilo(práve pre tú našu pohodlnosť), no aspoň by sme si skôr zvykli.

Už neraz som počula, že na našu školu je neuveriteľný dopyt. Takže nielen že si nevážime, aké máme šťastie, že tu môžme študovať, a že vôbec môžme študovať, a nie len pracovať a otročiť, aby sme uživili rodinu, ešte aj možno zaberáme miesto niekomu múdrejšiemu, inteligentnejšiemu, kto by sa na gymnázium rád dostal. Niektorí sa nevedia ani správať, ani učiť. A to si hovoríme gymnazisti...
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Desirée Lydon Desirée Lydon | Web | 13. března 2014 v 15:35 | Reagovat

Také chodím na gmynázium, ale už do septimy. Lidi si tenhle gympl hodně chválí, protože tě tam opravdu něco naučí, ale i mě někdy zaráží, jak se naše třída chová. Třeba k chemikářovi nebo k fyzikářce máme respekt, ale k ostatním moc ne. Na němčině pořád kluci přemlouvají učitelku, abychom šli ven, když je tam tak krásně (:D), o biologii si povídáme... Samozřejmě, že je to především naše vina, že kecáme, ale i trochu vina učitele, že si nedokáže sjednat pořádek. Někdy si říkám ,,Ty krávo, kam jsi to šla" :D

2 lifeisfine lifeisfine | Web | 15. března 2014 v 20:13 | Reagovat

Tak to mám rovnaké. Aj ja som čakala, že na gympli to bude iné ale... nie je. V tride je nás 22, no a to svedčí o tom, že nie je veľký dopyt. Síce je náš gympeľ najlepší v okrese, mám pocit, že je to dosť biedne. A to je naša trieda radená medzi tie "najposlušnejšie".

Ale väčšina profesorov má aký taký rešpekt a na niektorých hodinách počuj aj muchu lietať. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama